Kde zaparkovať?

Samozrejme v centre Krakova nemožno očakávať parkovanie zdarma. Hneď ako sme zaparkovali pri ubytku, našli sme automat na parkovanie. No a vtedy začalo niekoľko problémov. Automat obsahoval iba ceny na jednu, dve a tri hodiny parkovania a na každú ďalšiu začatú hodinu. Nikde žiadny popis ako sa to platí, ako si navolím koľko chcem parkovať, v akom rozmedzí hodín je parkovanie platené.

Tak sme posadali do auta, že namiesto plateného parkovania na ulici ideme pozrieť na platené parkoviská. Googlili sme, recenzie sme čítali, na mape pozerali. Kúsok od ubytka bolo parkovisko, no recenzie hovorili, že tam zaplatili niekoľkonásobne viac ako bolo uvedené, a to vo mne vyvolalo nedôveru. Našli sme aj mnoho iných parkovísk, cena sa pohybovala okolo 70PLN (16,42€) na deň, čo sa nám zdalo dosť a nevedeli sme ako to poriešime keď pôjdeme na druhý deň do Ovienčimu a nebudeme tam parkovať celý deň. Času do check-in sme mali dosť, keďže bol až od 15:00.

Ako sme tak hľadali, kde zaparkovať, dosť sme si užili krakovskú zápchu a čas rýchlo ubiehal. Niektoré úseky už sme vedeli naspamäť, keďže sme niekoľkokrát nimi prešli. Zápcha + nemať kde zaparkovať = nervy. Bolo treba schladiť hlavu, a tak sme nabrali smer obchodné centrum Galeria Krakowska, kde určite bude parkovanie.

Zaparkované – aspoň dočasne

Do Galerie sme prišli asi o 14:00, čiže po necelých dvoch hodinách strávených v zápche alebo státím v aute a vyhľadávaní na Googli. Konečne sme zaparkovali v parkovacom dome a zapamätali si, kde parkujeme. Parkovanie je možné v krytom parkovacom dome (s označením A-F) prístupnom v pondelok až sobotu od 8:00 do 23:00, v nedeľu od 9:00 do 22:00 alebo aj na nekrytej parkovacej ploche (s označením P0) dostupným 24/7. Do 15 minút parkovania je zdarma následne do 2 hodín 2 zł (0,46€) a každá ďalšia začatá hodina 5 zł (1,16€).

Vošli sme do vnútra obchodného centra a rozhliadli sa, kam sme vlastne prišli. Je to obrovské obchodné centrum prepojené s hlavnou krakovskou železničnou stanicou – Kraków Główny. Cestou z parkoviska som sa zastavil v bankomate mBank a vybral 150PLN (35,19€) z Revolut karty, aby sme mali nejakú hotovosť. Vbehli sme na prízemí do Carrefouru a kúpili si niečo rýchle na obed a následne sme sa vybrali pekne po vlastných po kľúče.

Check-in a informácie o parkovaní

Do Pillows Party Hostel na Karmelickú 3 sme prišli presne ako švajčiarske hodinky – o 15:04. Hostel sa nachádza na druhom poschodí, kde sú dvere, ktoré nie sú zamknuté a dajú sa otvoriť a ak nie, treba zvoniť. Vpravo za rohom sa nachádza recepcia. Tam bol mladý chalan, ktorému sme sa anglicky prihovorili a dali vytlačené papiere z Bookingu o našej rezervácii v ich apartmáne. Vypísali sme základné informácie na papiere, ktoré nám rozdal a následne začal vysvetlovať na mape a kresliť po nej. Popýtali sme sa ho na parkovanie, keďže viacmenej nám bolo všetko jasné, no kde nechať auto bol náš najväčší problém.

Pár týždňov pred našim príchodom sa parkovacia politika v Krakove zmenila. Platené parkovanie je od pondelka do soboty v čase od 10:00 do 20:00, v nedeľu je parkovanie zdarma. Takže základné informácie o tom kedy platiť a ako platiť v automate sme už mali, už len ísť zaparkovať pri apartmáne a otestovať to v praxi.

Po malej konverzácii nám ešte dal vytlačený papierik s údajmi, kde sa nachádza apartmán (ktoré poschodie a dvere), kód na otváranie bránky, heslo k Wi–Fi a podobne. Zaplatil som plnú sumu ubytovania kartou (pri otázke platba v zlotých alebo v eurách je lepšie zvoliť zloté, lebo vaša banka bude mať lepší kurz ako ich terminál, ktorý sa chce nabaliť). Plnú sumu preto, lebo záloha, ktorá mi bola strhnutá pred pobytom, sa vracia až po ukončení pobytu.

Keď sme boli nasatí informáciami vydali sme sa na ubytko, keďže od hostelu je to už len pár ulíc.

Strecha nad hlavou by bola…

Prichádzame znovu ku obytnému domu, tentokrát pešo, kde sa nachádza náš apartmán. Bránka do „predzáhradky“ je na kód. Všetko potrebné je na papieriku s informáciami, ktorý nám dali v hosteli. Stačí pri bránke naťukať číslo bytu, stlačiť tlačidlo s obrázkom kľúčika a následne napísať štvormiestny kód a bránka už len stačí potlačiť. Ďalej už sú vchodové dvere do obytného domu na kľúč. Pri nich sa nachádza aj „zázračné tlačidlo“, ktorým sa otvára bránka pri odchode na ulicu.Po vchode dovnútra nás čakalo asi 60 starodávnych drevených schodov, ktoré extrémne vŕzgali. Apartmán sa nachádza na treťom poschodí.

Pár vecí, ktoré sme so sebou mali, sme tam nechali a niečo pred pol piatou sme sa vybrali pešo späť do Galerie Krakowskej po auto a cestou si už začíname všímať pamiatky a okolie Krakova. Po príchode ku autu, zaplatíme parkovanie v automate a vyrážame zase raz späť k apartmánu.

Parkujeme

Prichádzame na Kremerowskú ulicu, ktorá je takmer plná po oboch stranách zaparkovanými autami, no asi dve miesta sa tam nájdu, takže parkujem. Teraz prichádza na rad zaplatiť za parkovanie v automate.

V prvom rade si treba vypočítať, koľko hodín v platenom pásme, ktoré som vyššie spomenul, budete parkovať a následne do automatu nahádzať príslušný počet mincí podľa cenníka na automate. Mince prijíma v hodnote 5, 2, 1 a 0,5 zł, na niektorých miestach som videl aj automat, ktorý okrem ich mestskej karty prijímal aj platobné karty, len treba mať naň šťastie, nie všade také sú. Pár chabých informácií o parkovaní v Krakove v angličtine, nájdete na stránke Miejskej Infrastruktury, kde je tiež aj mapa zón.

Dajme si teda konkrétny príklad:
Zaparkovali sme vo štvrtok 10.10. o 17:12, na druhý deň ráno pred šiestou máme naplánované ísť do Osvienčimu. Zaplatiť treba parkovanie za 2 hodinu a 48 minút, čo sú dve celé hodiny a tretia je už začatá čo podľa cenníka na automate v našej zóne je 10,50 zł (2.43€). Všetko čo treba urobiť bolo len 10,50 nahádzať do automatu a následne potvrdiť zeleným tlačidlom „Bilet“, kedy sa vytlačí lístok, s dátumom a časom dokedy je parkovanie zaparkované. Ten treba umiestniť na palubnú dosku za predné sklo. V tomto prípade, sme parkovanie zaplatili do 20:00, kedy končí platené pásmo. O 10:00 ďalšieho dňa začína znovu platené pásmo, do ktorého sa však 12 minút zvyšných z tretej hodiny prenieslo, takže výsledný čas na vytlačenom lístku, dokedy sme mali zaplatené parkovanie bol 11.10.2019, 10:12.

Najväčší náš problém, ktorým bolo parkovanie sme mali vyriešený, už stačilo pobrať batožinu, ísť sa vybaliť a pripiť si na šťastný príchod.

Hor sa do mesta

Nebudeme predsa už pred šiestej vysedávať v apartmáne, a tak sme sa vybrali pozrieť centrum, ktoré sme mali „na skok“. Boli sme pozrieť hlavné námestie – Rynek Glówny, spravili pár prvých fotiek. Večeru sme si dali rýchlu v McDonald’s, ktorých je všade neúrekom.

Keďže sme mali na druhý deň naplánovaný výlet do Osvienčimu, bez vopred zabezpečených lístkov, musíme skoro vstávať, keďže mnoho recenzií „straší“ dlhými radmi na lístky, nezostali sme v meste dlho. Vbehli sme do Carrefour Express, ktorých je tiež plné mesto, kúpiť niečo na raňajky a hor sa spať, keďže hneď prvý deň sme mali v nohách dosť.

The post Krakov (časť 3.) – „Powitanie“, prichádzame do cieľa appeared first on NeuroBlog.

Je 10.10.2019, budík zvoní o 5:30. Odchod z domu máme naplánovaný na 6:00. Veci máme pobalené a prichystané, takže stačí len tradičné ranné „dokopy danie“ a môže sa ísť.

Je 6:05, prichádzame po Bedeho a hor sa na benzínku natankovať „fullku“. Raňajky sme si zatiaľ nekupovali, veď púmp na D1 je habadej. Takže konečne opúšťame o 6:35 Bratislavu a fičíme na diaľnicu.

O pol ôsmej prichádza už aj hlad. Pred nami opočívadlo Zamarovce s pekným výhľadom na Trenčín. Na pumpe dáme bagetu, zobereme kávu a ideme si ju von, na čerstvý ranný vzduch, vypiť s výhľadom na spomínaný Trenčín. Po vyše polhodinovej prestávočke sadáme do auta fičíme ďalej.

Prichádzame k Žiline, samozrejme na Slovensku máme pár tunelov, no aj tie sa upratujú viac a častejšie ako nemocnice, a to sa týkalo práve aj tunelu Považský Chlmec. Vojdeme teda do Žiliny a obchádzkou cez mesto prejdeme na D3. Tam už som mal naplánovanú cestu na Čadcu, Čierne, Skalité a poľský Zwardoń. No a načo sú plány keby sa nemenili. No toto bolo nechcene.

Zájdenie do Česka

Trasu som mal nahodenú vo Waze, šak ten vie najrýchlejšiu trasu. Míňame Čadcu, Svrčinovec a zrazu tabule označujúce prechod do Česka. V tom som si spomenul, že vo Waze som zabudol vypnúť, že mám českú diaľničnú známku, ktorú som si tam pridal pred dvoma týždňami keď som mal zakúpenú 10-dňovú známku. Tak rýchlo z Waze odstrániť známku nech rýchlo prepočíta trasu bez platených úsekov.

Trasa sa prepočítala, no späť nás to už neťahalo, a tak sme si pozreli aj kúsok Česka. Zo Svrčinovca sme pokračovali okolo Třinca na Český Těšín a tam šup do Tešína v Poľsku. Takže suma sumárum sme v Česku strávili tak pol hodku.

Z Tešína sme pokračovali cestou S52 na Bielsko a odtiaľ cestou 1 (E75) a S1 na Mysłowice. E75 vyzerá ako taká polorýchlostná cesta. Dva jazdné pruhy v každom smere, no plno úrovňových križovatiek, priechodov pre chodcov a semaforov. S1 je už bez úrovňových križovatiek a semaforov, takže tam to už fičí svižnejšie.

Od mesta Mysłowice až do Krakova ide už diaľnica A4. Pred vjazdom nepotrebujete mať kúpenú žiadnu diaľničnú známku. Jednoducho vojdete a idete.

Ďalšia prestávka

Cestou sme sa zastavili na odpočívadle MOP Kępnica, keďže bolo treba navštíviť sociálne zariadenia. Nachádza sa tu benzínka Orlen, kde sú záchody zdarma. Záchody sú tiež aj na parkovisku. Na odpočívadle nájdete aj hotel, kemping a dokonca aj McDonald’s. Na pumpe sme si kúpili kávu zo samoobslužného automatu, kde sa dalo platiť kartou a mal v menu aj český jazyk. Presunuli sme sa na parkovisko ku autu, netrvalo dlho a už nám poľský potmavší ponúkal keramické nože. S každým našim „nie“ prichádzala nižšia cena. Z 50€ bolo nakoniec 5€, no aj tak sme ho odmietli. Dopili kávu, sadli do auta a pokračovali ďalej.

Prvá mýtnica prichádza až pri krakovskom letisku. Tam sa už len stačí zaradiť do pruhu s modrou značkou, na ktorej je panák trčiaci cez okno z mýtnej búdky. V mýtných búdkach sú živí ľudia, čiže vidia, na akom stroji idete a podľa toho vyrúbia sumu. Osobné auto je za 10PLN (2,35€). Dá sa platiť v poľských zlotých, v eurách (výdavok je v poľských zlotých) alebo kartou (tú treba podať človeku, ktorý je v okienku a on ju pípne bezkontaktne, čo ak bezkontaktná platba nefunguje neviem povedať, ale asi vystrčí von terminál).

Neprejde veľa času po prejdení mýtnicou a dostávame sa do krakovských ulíc.

The post Krakov (časť 2.) – Vyrážame na cestu do Krakova appeared first on NeuroBlog.

Hor sa plánovať

Nadšenie najviac pohltilo Domču, ktorá zaobstarala knižkového sprievodcu Krakovom a taktiež na internete vyhľadala múzeá a zaujímavé miesta. Lístky do veľkej časti múzeí, ktoré má v správe Muzeum Krakowa, sa dajú zakúpiť aj online a taktiež aj individuálne vstupy bez sprievodcu do koncentračného tábora Osvienčim (Auschwitz I.), keďže mnoho recenzií poukazuje na to, že je všade na mieste veľa ľudí čakajúcich na lístky v dlhých radoch. No ale nezabúdajte všetko riešiť v predstihu.

A ako sme to začiatkom septembra začali riešiť, ani sme sa nenazdali a už sa blížil október. Prvý termín odchodu 3.10. sme presunuli o týždeň neskôr. Avšak jeden z našej štvorčlennej výpravy odpadol na poslednú chvíľu. Nemali sme ešte nič rezervované pre štyroch, čo bola z jednej strany výhoda, no z druhej problém. Trošku sa nám spravil „škrt cez rozpočet“ a lístky dostupné cez internet do jedného z múzeí, Schindlerovej továrne , kde sa Domča najviac tešila, sa už jednoducho minuli a podľa recenzií na internete je len obmedzený počet lístkov na daný deň a pri vstupe bývajú spomínané rady. Nastalo menšie sklamanie, no už sme nič nemenili.

Cez internet Domča našla dostupné aspoň online lístky do Lekárne pod Orlom (Apteka pod Orłem), ktorá sa nachádzala v bývalom židovskom ghette. Lístky pre individuálnych návštevníkov stoja 11PLN (2.56€). Platba sa dá vykonať kartou online, na mail príde potvrdenie o platbe a po čase aj lístky s faktúrou. K lístku si zaúčtujú ešte manipulačný poplatok vo výške 0,83PLN (0,20€).

Ubytovanie

Tým, že sme dlho nevedeli, koľkí vlastne ideme, aj rezerváciu ubytovania sme si nechávali na poslednú chvíľu. Domča sa pustila do vyhľadávania na Bookingu a našla niekoľko ubytovaní. Hľadali sme nejaké, ktoré je čo najbližšie Hlavného námestia (Rynek Glówny) aby sme to mali všade blízko aj pešo. Nakoniec sme vybrali apartmán Pillows Party na Kremerowskej 10, ktorý bol necelý kilometer od námestia a 30.9. sme ho aj zarezervovali.

Platba vopred nebola potrebná, avšak bolo treba zadať údaje o karte na zablokovanie zálohy. Keďže moju hlavnú kartu nerád používam na internete, chcel som použiť virtuálnu kartu (VISA) v aplikácii Revolut, kde som si aj vymenil eurá za poľské zloté s o niečo výhodnejším kurzom. Po pár minútach mi prišiel mail, že nie je možné stiahnuť čiastku z tejto karty. Následne som skúsil vyplniť údaje fyzickej Revolut karty (VISA), no rovnaký výsledok. Nakoniec som tam dal svoju hlavnú kartu Tatra banky (VISA), hlavne nech nám nestornujú ubytko. Tam už si bez problému čiastku stiahli. Cena ubytovania pre 3 osoby na 3 noci bola 169€, záloha činila 41,34€.

Plánovanie cesty

Ako dopravný prostriedok sme zvolili naše auto. Cestu som si pozeral prakticky už pri našom prvotnom nápade do Krakova ísť. Google mapy mi v prvom momente ukázali cestu z Bratislavy cez D2 na Brno a odtiaľ na Poľsko s dĺžkou cca 460km a časovým odhadom príjazdu do cieľa 4-6 hodín. To je ako keď má kuriér prísť medzi 10. a 18. hodinou.

Tak som si mapku trošku podrobnejšie popozeral, ako by bolo asi najlepšie ísť a rozhodol som sa pre trasu z Bratislavy po D1 na Žilinu, odtiaľ na Čadcu a po kúsku D3 na poľské hranice k mestu Zwardoń, Živiec a Bielsko.

Poplatky za diaľnice

Potrebné bolo zistiť aj ako to je s poplatkami za využívanie diaľnic. V Poľsku sú aktuálne spoplatnené diaľnice v týchto úsekoch:

• A1 Rusocin – Nowa Wieś
• A2 Świecko – Konin
• A4 Wroclaw – Katowice
• A4 Krakow – Katowice

Diaľničné známky tu nemajú, platí sa mýtnym systémom. Prídete k okienku a zaplatíte za prejdenú časť diaľnice.

Nakoniec som zistil, že diaľnicu z nášho smeru veľmi nevyužijem. Veľké zastúpenie majú rýchlostné cesty označené písmeno S, diaľnice sú označené písmenom A. Pre autá do 3,5 tony sú rýchlostné cesty zdarma a taktiež asi aj 60% diaľnic. Na zvyšných 40% je poplatok vyberaný spomínaným mýtom. Autá nad 3,5 tony platia elektronickým mýto.

Viac o sieti diaľnic a rýchlostných ciest sa dočítate v prehľadnom článku na českej Wikipédii.

Obmedzenia rýchlosti

Na diaľniciach je maximálna povolená rýchlosť 140km/h, takže o 10km/h viac ako u nás, čo si uvedomíte vtedy, keď vás obieha viac áut ako zvyčajne. Na rýchlostných cestách s dvoma jazdnými pruhmi v smere jazdy a dvomi jazdnými pruhmi v protismere platí maximálna povolená rýchlosť 120km/h. V inom prípade je maximálna povolená rýchlosť 100km/h. V obci, tak ako u nás, to je 50km/h.

The post Krakov (časť 1.) – Príprava na náš výlet appeared first on NeuroBlog.

Cieľom vytvorenia tohto blogu nebolo vôbec pravidelne komentovať nejakú tému/témy, ako to robia mnohí blogeri. K vytvoreniu blogu prispel hlavne spomínaný výlet do Krakova a fakt, kedy sme už na mieste hľadali niekoľko informácií ohľadne parkovania, MHD, vstupov do múzeí a pod., no informácie sme na slovenských weboch našli buď ťažko alebo vôbec a na poľských oficiálnych weboch sme ich často tiež nenašli alebo boli len úplne strohé a jasné len domácim.

Preto hlavným poslaním tohto blogu je podelenie sa o skúsenosti, ktoré sme nadobudli a nadobudneme počas ďalších „výprav“, prípadne občas niečo zrecenzovať a tak si to sem „odložiť“ aby to niekto vedel nájsť. Budem sa snažiť dosť o „podstrčenie“ Googlu aby boli tieto informácie dobre vyhľadateľné a pomohli aj ostatným turistom a návštevníkom, ktorí potrebujú rýchle a čo najpresnejšie info.

Už onedlho tu pribudne viacero článkov s poznatkami o našom výlete do Krakova.

The post Blogový občasník appeared first on NeuroBlog.