V predošlej časti som popísal ako sme si cestu naplánovali a teraz začína tá praktická časť, ako to naozaj bolo.
Je 10.10.2019, budík zvoní o 5:30. Odchod z domu máme naplánovaný na 6:00. Veci máme pobalené a prichystané, takže stačí len tradičné ranné „dokopy danie“ a môže sa ísť.
Je 6:05, prichádzame po Bedeho a hor sa na benzínku natankovať „fullku“. Raňajky sme si zatiaľ nekupovali, veď púmp na D1 je habadej. Takže konečne opúšťame o 6:35 Bratislavu a fičíme na diaľnicu.
O pol ôsmej prichádza už aj hlad. Pred nami opočívadlo Zamarovce s pekným výhľadom na Trenčín. Na pumpe dáme bagetu, zobereme kávu a ideme si ju von, na čerstvý ranný vzduch, vypiť s výhľadom na spomínaný Trenčín. Po vyše polhodinovej prestávočke sadáme do auta fičíme ďalej.
Prichádzame k Žiline, samozrejme na Slovensku máme pár tunelov, no aj tie sa upratujú viac a častejšie ako nemocnice, a to sa týkalo práve aj tunelu Považský Chlmec. Vojdeme teda do Žiliny a obchádzkou cez mesto prejdeme na D3. Tam už som mal naplánovanú cestu na Čadcu, Čierne, Skalité a poľský Zwardoń. No a načo sú plány keby sa nemenili. No toto bolo nechcene.
Zájdenie do Česka
Trasu som mal nahodenú vo Waze, šak ten vie najrýchlejšiu trasu. Míňame Čadcu, Svrčinovec a zrazu tabule označujúce prechod do Česka. V tom som si spomenul, že vo Waze som zabudol vypnúť, že mám českú diaľničnú známku, ktorú som si tam pridal pred dvoma týždňami keď som mal zakúpenú 10-dňovú známku. Tak rýchlo z Waze odstrániť známku nech rýchlo prepočíta trasu bez platených úsekov.
Trasa sa prepočítala, no späť nás to už neťahalo, a tak sme si pozreli aj kúsok Česka. Zo Svrčinovca sme pokračovali okolo Třinca na Český Těšín a tam šup do Tešína v Poľsku. Takže suma sumárum sme v Česku strávili tak pol hodku.
Z Tešína sme pokračovali cestou S52 na Bielsko a odtiaľ cestou 1 (E75) a S1 na Mysłowice. E75 vyzerá ako taká polorýchlostná cesta. Dva jazdné pruhy v každom smere, no plno úrovňových križovatiek, priechodov pre chodcov a semaforov. S1 je už bez úrovňových križovatiek a semaforov, takže tam to už fičí svižnejšie.
Od mesta Mysłowice až do Krakova ide už diaľnica A4. Pred vjazdom nepotrebujete mať kúpenú žiadnu diaľničnú známku. Jednoducho vojdete a idete.
Ďalšia prestávka
Cestou sme sa zastavili na odpočívadle MOP Kępnica, keďže bolo treba navštíviť sociálne zariadenia. Nachádza sa tu benzínka Orlen, kde sú záchody zdarma. Záchody sú tiež aj na parkovisku. Na odpočívadle nájdete aj hotel, kemping a dokonca aj McDonald’s. Na pumpe sme si kúpili kávu zo samoobslužného automatu, kde sa dalo platiť kartou a mal v menu aj český jazyk. Presunuli sme sa na parkovisko ku autu, netrvalo dlho a už nám poľský potmavší ponúkal keramické nože. S každým našim „nie“ prichádzala nižšia cena. Z 50€ bolo nakoniec 5€, no aj tak sme ho odmietli. Dopili kávu, sadli do auta a pokračovali ďalej.
Prvá mýtnica prichádza až pri krakovskom letisku. Tam sa už len stačí zaradiť do pruhu s modrou značkou, na ktorej je panák trčiaci cez okno z mýtnej búdky. V mýtných búdkach sú živí ľudia, čiže vidia, na akom stroji idete a podľa toho vyrúbia sumu. Osobné auto je za 10PLN (2,35€). Dá sa platiť v poľských zlotých, v eurách (výdavok je v poľských zlotých) alebo kartou (tú treba podať človeku, ktorý je v okienku a on ju pípne bezkontaktne, čo ak bezkontaktná platba nefunguje neviem povedať, ale asi vystrčí von terminál).
Neprejde veľa času po prejdení mýtnicou a dostávame sa do krakovských ulíc.